Psychosomatika, tak často posledné roky hovorený pojem. Všetky moje uzdravenia, ktorými som prešiel, sa jej týkajú. Keď náhle vážne ochorieme, neznamená to, že choroba prišla v ten deň. Ona sa hromadila v pozadí, kde ju nebolo možné vidieť. Bublalo to v tele ako v sopke, až to jedného dňa vybuchlo.
Predtým sme však dostali mnoho signálov, znamení, že nejdeme v živote správnym smerom. Kým sme zdraví, nechcú sa nám robiť žiadne zmeny a tieto znamenia ignorujeme. Veľa krát ani nevieme, neuvedomujeme si, že naše telo/duša s nami komunikuje cez signály. Nikde sme sa to neučili, nevieme o tom.
Psychosomatika je alfa omega k pochopeniu, čo nás choroba prišla naučiť.
Signály a znamenia, ktoré dostávame, môžu byť u každého rôzne. Ako sme každý iný, jedinečný, tak i signály pre nás sú jedinečné. Aby sme im mi pochopili v prvom rade. Medzi tie znamenia môžu patriť drobné úrazy, pády, bolesti chodidiel, či iné menšie bolesti v tele. Ďalej väčšia podráždenosť, zakopávanie, vrážanie do zárubní, nehody a tak ďalej. Čo človek, to iné znamenia. Dostávame ich však každý deň.
Naše telo je veľmi múdry stroj. Čím skôr sa ho naučíme vnímať, počúvať, čo naša duša po nás chce, tým skôr máme možnosť zlepšiť náš zdravotný stav. Veľa krát stojíme v živote na mieste a pritom máme byť už niekde inde. Aj to je dôvod prečo prichádzajú choroby, aby nás doslova zastavili, spomalili a nasmerovali, kde máme byť, kadiaľ máme kráčať.
Keď letíme životom ako formula 200 km za hodinu, nemáme šancu vnímať, čo je naľavo, napravo, vnímame iba to, čo je pred nami. Aj jedno otočenie späť nás môže stáť život. Keď sa zastavíme, spomalíme, lepšie vnímame, čo máme po stranách. Je to aj bezpečnejšie sa v takejto malej rýchlosti otáčať. Preto prichádza choroba, potrebuje nás včas zastaviť, lebo tou rýchlosťou, ktorou v živote ideme, by sme sa dohnali k niečomu oveľa horšiemu.
Keď toto pochopíme, že choroba nás neprišla skántriť, že nie je nepriateľ, ktorého sa treba zbaviť, ale priateľ, ktorý nám prišiel pomôcť žiť lepší život, máme skutočne šancu žiť život oveľa kvalitnejšie.
Psychosomatika nás k tomuto vedie. My sa musíme naučiť komunikovať sami so sebou. Počúvať našu intuíciu, ten tichý hlások v nás. Nepočujeme ho, lebo nežijeme vo svojom srdci. Žijeme v hlave a v tej je hluk. Hluk myšlienok. V srdci je ticho. Aby sme počuli ten tichý hlások, potrebujeme sa stíšiť. Preto toľko ľudí medituje, kvantuje, cvičí jógu a skúša rôzne dychové techniky. Mne osobne najviac pomáha pobyt v prírode. Musíte si nájsť to, čo vyhovuje Vám.
V minulosti, keď som čítal knihy od Osha, tak on na toto stíšenie vymyslel dynamické meditácie. Predtým, než ich vymyslel, požiadal ľudí nech si posadajú, zavrú oči a meditujú. Videl, že to nefunguje, že ľudia nevedia vypnúť hlavu a všetky tie myšlienky. Vymyslel preto túto dynamickú meditáciu, teda najprv nejaký čas kríčali, skákali a po nejakom čase si sadli do meditácie. Po takom výkone, je oveľa ľahšie a jednoduchšie vypnúť hlavu plnú myšlienok.
Takže choroba neprichádza zo dňa na deň, aj keď to tak mnohokrát vyzerá. Aby sme včas podchytili signály alebo už aj počas choroby, potrebujeme sa stíšiť, aby sme počuli náš vnútorný hlas, lebo ten s nami komunikuje neustále.
Všetko toto si uvedomiť a akoby zastaviť chorobu pred vypuknutím, je majstrovský výkon. Cítim, že takmer každý, kto číta tento článok, už nejakú tu chorobu má. Ako som písal, človek zdravý je človek pohodlný a my začíname pátrať, až keď ochorieme. Tak ste sa možno dostali na tento článok.
Človek by musel byť veľmi uvedomelý, aby sa vyhol chorobe a včas ju vedel zastaviť. Choroba prichádza, aby nás niečo naučila a aby sme z nej vyšli silnejší a s novým pohľadom i novými postojmi k životu.